Tepelno-technické parametre

     Požiadavky na tepelno- technické parametre domov na bývanie sa stále zvyšujú. Rozhodujúcim parametrom energetickej spotreby domu je jeho spotreba energie na vykurovanie. Spotreba energie na vykurovanie sa chápe ako množstvo energie v palive, ktoré je nutné do budovy priviesť na pokrytie tepelných strát prestupom a vetraním. Ak sa tieto straty čiastočne kryjú pasívnymi solárnymi ziskami a ziskom od osôb a z domácich spotrebičov, spotreba sa príslušne zníži. V spotrebe sú započítané aj straty v účinnosti zdroja tepla.

 

VÝHODY NÍZKOENERGETICKÉHO DOMU

  • Menšia spotreba paliva a energie = menšie prevádzkové náklady.
  • Prínos pre životné prostredie (nižšie množstvo emisií).
  • Menšia závislosť od rastu cien energie.
  • Menší skladovací priestor na palivo (pri pevných a kvapalných palivách).
  • Kratšia vykurovacia sezóna.
  • Vyššia životnosť vykurovacej sústavy.
  • Menej práce s obsluhou vykurovania.
  • Vyššia tepelná pohoda
  • Ochrana proti hluku.

 

ZÁKLADNÉ POJMY

U – súčiniteľ prechodu tepla udávaný vo W/m2.K.

Ak chceme posúdiť tepelnoizolačné vlastnosti budovy, môžeme použiť priemerný súčiniteľ prestupu tepla. Čím je nižší, tým menej tepla uniká z domu stenami a oknami. V domoch, ktoré majú veľké zasklené plochy na pasívne využitie solárnej energie, síce súčiniteľ U narastá, ale budova potrebuje menej energie, pretože časť tepla získa zo slnka.

Súčiniteľ prechodu tepla U (W/m2.K)

Vyjadruje množstvo tepla na 1 m2 stavebného materiálu, ktoré preniká von (pri rozdiele teploty 1 °C medzi vonkajškom a vnútrajškom).

Súčiniteľ prechodu tepla U (W/m2.K)

Udáva, aké množstvo tepla sa stráca cez 1 m2 plochy stavebnej

konštrukcie pri rozdiele teploty okolitých prostredí 1 °C (medzi vonkajším a vnútorným prostredím).

Tepelný odpor stavebnej konštrukcie R (m2.K/W)

Je podiel hrúbky konštrukcie d (m) a súčiniteľ tepelnej vodivosti „ “ ( lambda vo W/m.K), ktorý udáva tepelnoizolačnú schopnosť stavebného materiálu. Odpor ktorý kladie konštrukcia voči prechodu tepla

Tepelné mosty

Sú to miesta na obvodovom plášti domu, ktoré majú nižší tepelný odpor ako ostatné

časti, t. j. ktorými uniká viac tepla.

Čím väčšie R tým lepšie, čim nižšia lamda tým lepšie.

 

Energetické vlastnosti domu ovplyvnia tieto skutočnosti:

  • Voľba pozemku a umiestnenie domu s prihliadnutím na miestnu klímu, konfiguráciu terénu, vegetáciu a prevládajúce vetry.
  • Orientácia domu na svetové strany s ohľadom na dopad slnečného žiarenia počas roka, súčasné a v budúcnosti predpokladané tienenie domu okolitou zástavbou.
  • Zvýšená tepelná ochrana vonkajších stavebných prvkov, t. j. dosiahnutie vynikajúcich tepelnoizolačných parametrov prvkov obvodového plášťa – steny, podlahy, strecha, okná, dvere.
  • Predchádzanie vzniku geometrických a konštrukčných tepelných mostov.
  • Dostatočná vzduchotesnosť obvodového plášťa – vylúčenie netesností, vetrotesnosť

 

Pasívne využitie slnečnej energie – správne dimenzované južné zasklené plochy, zimné záhrady, pričom dôležitým opatrením je akumulácia pasívnych energetických ziskov, premenlivá proti slnečná ochrana a letná ochrana proti prehrievaniu domu.

  • Vnútorné usporiadanie izieb s ohľadom na súlad vykurovacieho režimu, tepelných zón a orientácia priestorov na svetové strany.
  • Veľkosť vykurovaných a nepriamo vykurovaných priestorov (objemov) a ich primeranosť danému účelu.
  • Veľkosť presklených plôch na jednotlivých fasádach stavby.
  • Očakávané vnútorné tepelné zisky podľa charakteru prevádzky.
  • Optimálne zvolený vykurovací systém – s vhodným výkonom a dobrou reguláciou, pružne reagujúci podľa okamžitej teploty, podľa možnosti nízkoteplotný.
  • Kontrolované vetranie.
  • Efektívne využívanie elektrickej energie – energeticky úsporné osvetlenie a domáce spotrebiče.
  • Správanie užívateľov – uvedomelá obsluha, prihliadnutie na denné a ročné obdobie a správne ovládanie technických zariadení.
  • Optimalizácia všetkých prvkov.

 

Akumulácia tepla

Akumulácia tepla vzniká pri dopade slnečných lúčov na ožiarené teleso z masívneho materiálu. Akumulačné hmoty sa využívajú predovšetkým pre tepelný príspevok v čase jeho deficitu, hlavne v noci, počas zimného a prechodného obdobia.

Akumulačná schopnosť domu v spojení s pasívnym využitím slnečnej energie môže znížiť nároky na

vykurovanie a chladenie. Vyvážený pomer tepelno-akumulačných hmôt a veľmi dobrých tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa domu zároveň prispieva k vytvoreniu optimálnej vnútornej klímy.

Konštrukcie steny, podlahy a stropu by mali byť zhotovené z materiálov s vysokou hustotou a špecifickou kapacitou, ako je betón, tehla, kameň a pod., aby mohli slúžiť ako akumulačné hmoty.

 

Veličina Označenie (jednotka) betón Porézne tehly Drevotrieska Pórobetón Polystyrén XPS Polystyrén EPS minerálna vlna
merná tepelná kapacita materiálu c [J.kg-1.K-1] 1 020 960 1 500 840 2 060 1 270 56
Objemová hmotnosť [kg.m-3] 2 300 750 400 500 30 30 120
Hrúbka konštrukcie d [m] 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38
Akumulované teplo Q [J.m-2K-1] 891 480 273 600 228 000 159 600 23 484 14 478 2 554

tab. Množstvo akumulovaného tepla v konštrukciách rovnakých hrúbok z rôznych stavebných materiálov

 

Akumulácia tepla je schopnosť materiálu udržať teplo a preniesť tepelnú energiu z obdobia relatívneho prebytku do obdobia relatívneho nedostatku. V obytnej stavbe s dobrou akumuláciou sa pri vykurovaní časť tepla najskôr uloží do stien, podláh, stropov a až potom sa postupne uvoľňuje do interiéru. Teplo akumulované v stavebnej konštrukcii vytvára aj priaznivejšiu klímu vo vnútornom priestore, a to v každom ročnom období: v lete zabraňuje prehriatiu, v zime rýchlemu vychladnutiu. Obdobne to pôsobí aj počas dňa a noci